Perfect Day

Nádherné piatkové ráno prajeme! Už dávno sme tu pre vás nemali žiadnu svadbu, že? Prišiel čas napraviť to a priniesť vám ďalšiu z vašich-našich perfektných reálnych svadieb. 

Dnes nám čo-to zo svojho súkromia a zákulisia svojho veľkého dňa priblížia mladomanželia Karin a Matej, ktorí svoju čarovnú svadbu mali v takmer magických priestoroch Neco Estate Winery. Do tejto lokality sme sa zamilovali na prvé zhliadnutie tak, ako naši dnešní hlavní aktéri a vy už tiež o chvíľu pochopíte prečo. :) Pohľad na priestory s čarovnou atmosférou podčiarknutou dokonalou jednoduchou výzdobou pohladí každé jedno esteticky naladené oko. Harmonická kombinácia pudrovej ružovej v prevedení nežných pivoniek a prítodnych tónov dreva je už len tou pomyslenou čerešničkou na torte... a že to všetko zvládli samy vytvoriť len nevesta a jej šikovné pomocníčky, si naozaj zaslúži uznanie. Veď napokon, poďte sa presvedčiť sami... ;) 

 

Ako ste sa zoznámili a dali dokopy?

S manželom Maťom sme sa zoznámili na VŠ, kde sme študovali psychológiu, boli sme spolužiaci z jednej triedy, kde bol Maťo jediný chalan. V prvom ročníku sme mali každý svojho partnera, no na konci roka približne v rovnakom čase sme sa rozišli. Dovtedy sme vôbec nevenovali pozornosť jeden druhému a nikdy by nás ani nenapadlo, že o 3 roky budeme manželia. Náš vzťah začal cez prázdniny, keď som ho poprosila o jeden kontakt potrebný do práce. Bolo mi trápne od neho niečo chcieť a neprehodiť aspoň pár zdvorilostných viet, no a keď som sa spamätala, písali sme si už niekoľko hodín. Takto to pokračovalo pár dní, ktoré boli zaplnené neustálym písaním si. Dohodli sme sa, že spolu začneme chodiť plávať, lebo obaja sme usúdili, že troška športu nám len prospeje. No stále som to nebrala ako začiatok niečoho. Jednoducho som len zisťovala, že môj spolužiak je príjemný a zaujímavý človek. Po zhruba dvoch týždňoch som si však všimla, že celý deň sa v podstate točí okolo neho, ak sme si nepísali, tak sme boli spolu. Nebol deň, kedy sme spolu nekomunikovali a mne sa to stále viac a viac páčilo a myslím, že aj jemu, inak by nebol teraz môj manžel. :) A z priateľstva sme plynulo, bez všimnutia si toho, začali spolu chodiť. Bolo to úplne prirodzené, akoby sme sa poznali večnosť. Prvé obavy začali tesne pred začiatkom semestra. Predsa len, boli sme spolužiaci a obávala som sa toho, že ak by sa niečo pokazilo a rozišli by sme sa, bolo by nepríjemné spolu v triede, kde nás bolo spolu 7 žiakov, fungovať ďalšie 2 roky. Vďakabohu, nič také sa nestalo a my sme spolu šťastne dokončili školu, po škole sa zamestnali a po pár mesiacoch sme začali spolu žiť. Nasledovali zásnuby v novembri a o pol roka, 13. 5. 2017, sme mali našu úžasnú svadbu. Máme po svadbe a stále neverím tomu, že som Pani a že môj manžel bol môj spolužiak a o chvíľu bude otec nášho dieťatka... :)

Ako prebehlo požiadanie o ruku?

Už na začiatku nášho vzťahu sme sa otvorene rozprávali o budúcnosti a vedeli sme, že ak všetko pôjde ako má, svadba príde čoskoro. Rozprávali sme sa o všetkom, a tak som vedela, že ma chce o ruku požiadať. Presne 5. novembra bol ráno v obchode a kúpil prsteň (áno, pochválil sa a ešte na vrchol nechal tašku s krabičkou položenú tak, aby som ju videla). Celý deň som bola ako na ihlách kedy to urobí, či v ten deň alebo ma nechá čakať aj týždne, či dokonca mesiace. Horko ťažko som zaspala a na druhý deň ráno som sa zobudila a mala som pripravené raňajky. Po raňajkách mi zavolal kuriér, že má pre mňa zásielku, a tak som zišla dole tušiac, že sa asi niečo chystá. Bola to chutná maškrta z ovocia, ktorej som sa veľmi potešila. Keď som prišla do bytu, čakal ma už Maťo a v rukách mal kyticu červených ruží (stihol ju kúpiť, kým som spala), podal mi ju a potom vytiahol prsteň a opýtal sa ma: "Budeš mojou ženou"? Poviem vám, že aj keď sme sa o svadbe a zásnubách rozprávali často a ja som tušila, že sa asi niečo deje, veď kuriér bežne nenosí dobroty len tak bez toho, aby bol sviatok alebo niečo podobné, obaja sme to prežívali, akoby to prišlo nečakane. Roztrasene a so slzami v očiach som povedala: "ÁNO". V ten deň som mala aspoň o tri oktávy vyšší hlas... :)  

Mali ste nejakú tému, farebnú paletu alebo hlavnú myšlienku pre svadbu, odkiaľ ste čerpali inšpiráciu?

Tému sme nemali nejakú špecifickú, chceli sme hlavne romantický a čistý vzhľad, ale niečím zaujímavý. Moje obľúbené kvety sú pivónie, a tak som ich jednoznačne musela mať aj na svadbe, a keďže som nechcela, aby bolo všetko biele, vybrali sme si pudrovo ružovú farbu. Takže naša paleta bola ružová, biela a hnedá vo forme drevených polienok, tie som videla na stránke Pinterest, a tak sme sa rozhodli, že ich zakomponujeme. Tiež nemohlo chýbať množstvo sviečok v celom priestore.

Ako ste našli a vybrali si svoje lokality na svadbu?

Vždy som chcela mať svadbu na zaujímavom mieste, keďže hotelové alebo reštauračné priestory ma veľmi nelákali. Svoju predstavu som povedala otcovi a ten nás zobral do Modry, konkrétne to bola vináreň Neco Estate Winery, ktorú vlastní jeho známy. Bola to láska na prvý pohľad. Okamžite sme vedeli, že svadbu musíme mať jednoznačne tu. Tak ako interiér, aj exteriér bol nádherný a mal veľmi príjemnú atmosféru. 

Zahrnuli ste do Vášho dňa niečo netradičné, jedinečné?

Za netradičné sa to nedá považovať, lebo momentálne je to hit, ale mali sme Polaroid, rekvizity a album, do ktorého nám hostia lepili fotky a písali odkazy.

Vyrábali ste Vy alebo Vaši priatelia niečo vlastnoručne?

V podstate celú výzdobu sme robili spolu s mamou a družičkami. Mali sme vlastnoručne robený zasadací poriadok, ako som už písala, narezali sme si drevené polienka, svietniky a vázy sme dozdobovali sami, aj poďakovania pre hostí a celú kvetinovú výzdobu, viazali sme aj svadobnú kyticu a aby som nezabudla, maminka nám sama robila svadobné pierka. Ako darček, no použili sme ho aj ako dekoráciu, sme dostali od maminiek urobenú fotokoláž z našich fotiek od detstva až po náš spoločný život.

Čo bol Váš najobľúbenejší okamih z celého dňa?

Celý deň bol úžasný od začiatku až po koniec, no chvíľa, ktorá ma prekvapila a dojala najviac, bola, keď už som stála pred kostolom a čakala na moment, kedy pôjdem dnu a moja sestra mi začala upravovať šaty a závoj, a v tom sa rozplakala (ak by ste poznali moju sestru, boli by ste v šoku, pretože je troška skeptická a nikdy nebola na svadbu a veci okolo toho). To spustilo reťazovú reakciu a začala som plakať aj ja, mama a otec. :)

Akú radu by ste dali nevestám a ženíchom, ktorí ešte len plánujú svoj svadobný deň?

Treba sa zamyslieť hneď na začiatku, či si dokážete svoj vysnívaný deň zariadiť sami a s pomocou rodiny, alebo na to nebudete mať čas a nechce sa vám stresovať. V tom prípade to nechať na agentúru. Mala som šťastie, že moje družičky a mama mi veľmi pomáhali, a tak aj pripravovanie priestorov bola zábava a zážitok a vôbec som nebola v strese. Taktiež sa neoplatí trápiť tým, ak niečo nie je presne podľa predstáv, lebo zistíte, že aj tak je to nepodstatné. Ľudia prišli osláviť vašu lásku a to, či bude niekde chýbať kvet alebo bude pršať, či iná drobnosť, je každému jedno.

Mmm... ďalšia z nádherných svadieb, pri ktorej pookreje každé zaláskované srdce, čo poviete? A takto krásne romanticky naladení sa môžeme spokojne prehupnúť do prvého februárového víkendu... :) 

Ešte raz ďakujeme dnešnému mladému páru, že sa s nami podelili o svoje spomienky na svoj veľký deň a ich skvelému fotografovi, Danielovi Nedeliakovi, že ich tak nádherne pre nich (aj nás) zachytil. 

Krásny piatok, víkend a do skorého čítania budúci týždeň! 

Váš Perfect Day team 

Zdroje: Fotograf: Daniel Nedeliak / Šaty: Svadobný salón Nicole / Makeup & Hairstyle: Nikola Vadóczka / Oblek: Alain Delon / Dekorácie: Vlastná výroba / Kvety: dovezené z Holandska / Torta: Cukráreň Danela / Prstene: Zlatníctvo Awoz / Lokalita: Neco Estate Winery

Starší článok Novší článok

 

Odporúčame